Tatiana vždy túžila po rozprávkovej svadbe. Vysnívala si krásne, vyšívané šaty, sálu plnú živých voňavých kvetov a romantiku počas svadobnej noci. Keď na vysokej škole spoznala Mareka, hneď po pár stretnutiach cítila, že on je ten pravý. Chodili spolu 4 roky a keď ju Marek v deň je promócii požiadal o roku, ani na sekundu neváhala. Tešila sa na svoj rozprávkový deň, avšak to netušila čo ju čaká.
Už počas prípravy svadby bol Marek čudný. Často sa vyhýbal presnému termínu, keď som chcela riešiť detaily, tak menil tému a snažil sa byť neurčitý. Ale stále som si hovorila, že možno je len v strese, má obavy, ktoré sú prirodzené a že keď ma predsa požiadal o ruku, tak to myslí vážne. Možno som len bola tak zaslepená túžbou po rozprávkovej svadbe so svojim vysnívaným mužom, že som nevidela, že Marek ma reálne obavy a pochybnosti.
Avšak prípravy svadby pokračovali a deň D sa pomaly, ale iste blížil. Pár dní pred svadbou bol Marek ešte čudnejší než počas obdobia príprav. Nechápala som, čo sa deje, ale verila som, že po svadbe bude všetko lepšie, uvoľníme sa a budeme žiť krásny život.
Deň svadby bol krásny, všetko bolo rozprávkové, len môj ženích nejaký odmeraný. Ale všetci mi hovorili, ako mi to pristane a ako krásne spolu vyzeráme a že určite budeme šťastní do konca života. Aj ich slová ma upokojovali a Marekovej nálade som neprikladala dôležitosť, veď muži sa záväzkov boja. Hovorila som si, že o nič vážne nejde a zvykne si.
Počas hostiny sa ale Marek vyparil. Všimla som si to až neskôr, keďže som mala mnoho povinností a stále niekto niečo chcel. Potom som ho začala zháňať, lebo nás čakalo krájanie torty a on nikde. Začala som ho hľadať, ale kiežby som ho radšej nenašla…
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
