Toto priznanie napísal Michal
Keď som bol mladší na základke ma šikanovali a doma som to nikomu nepovedal… Nedokázal som sa im ubrániť a tak som sa nechal a hovoril som si že to ešte 3, 2 roky vydržím, už len rok a bude hotovo. Prišiel som na strednú a všetko sa vo mne zlomilo začal som cvičiť a učil brániť sa ale nedokázal som sa preniesť cez to čo som zažíval celé tie roky…
Od vtedy ako som sa naučil brániť a začal som cvičiť cítim potrebu a povinnosť pomôcť tam kde si chcú viacerí podať jedného alebo oveľa silnejší chce ublížiť oveľa slabšiemu. Aj keď je ten človek pre mňa úplne cudzí a vidím, že to nieje žiadny provokatér zastanem sa ho a na diskotékach to väčšinou končí bitkou a niekedy dostanem aj ja pekne na p….
Ale keď potrebujem pomôcť ja, každý sa na mňa vykašle… Už som si na to zvykol a od nikoho nič nečakám a preto ma nik nemôže sklamať.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
