Profesor Vladimír Krčméry bol muž, ktorý nemohol zatvárať oči pred biedou. Nevedel žiť v pohodlí, keď vedel, že inde ľudia trpia. Často nespával pokojne, pretože myslel na tých, ktorí potrebovali pomoc. Napriek tomu o sebe hovoril skromne:
„Som obyčajný človek. Viem klamať, závidieť, ublížiť, ale aj pomôcť. Celý môj život je boj dobra so zlom.“ Aj keď mal doma milujúcu rodinu, vždy bol pripravený odísť tam, kde ho potrebovali najviac. Jeho životná cesta sa zmenila v obyčajný večer. Sedel pred televízorom, v ruke držal pohár vína a sledoval správy.
Obrazy chudoby a utrpenia ho zasiahli natoľko, že si povedal, že nemôže len nečinne sedieť. Odvtedy zachránil nespočetné množstvo ľudských životov. Rozhodnutie pomáhať nebolo jednoduché. Doma na neho čakala manželka Terézia a ich štyri deti, no ani to ho neodradilo.
„V živote by si mal mať len jednu milenku – medicínu,“ povedal mu kedysi jeho učiteľ. On si však vybral inak – medicínu aj rodinu.
To nie je všetko. Pokračovanie článku nájdete na ďalšej strane ↓
