Z Petržalky do pekla: Juraj prežil tri koncentračné tábory aj pochod smrti. Akým zázrakom?

Detstvo poznačené prenasledovaním

Juraj Fürst sa narodil v roku 1933 v Petržalke, ktorá v tom čase patrila Československu. Po Mníchovskej dohode ju však pripojili k Tretej ríši a rodina musela odísť do Bratislavy. Tam sa ocitli v zložitej situácii – postupne im dochádzali peniaze a ukrývanie sa stávalo čoraz nebezpečnejšie.

„Moja vojna začala, keď som musel opustiť náš dom,“ spomínal Juraj. Rodina sa pokúšala vyhnúť deportácii, no ich možnosti boli obmedzené. Otec sa dopočul o pracovnom tábore v Seredi a veril, že tam budú v bezpečí. Realita však bola iná – tábor nebol len pracovný, ale koncentračný. Vďaka tomu, že Jurajov otec bol drevár, rodinu spočiatku nezačlenili do transportov.

V lete 1944 však už nemali kam uniknúť. Keď sa jedného dňa dostali do transportného zoznamu, jeho brat zobral odvahu do vlastných rúk a povedal: „Poďme!“ V poslednej chvíli sa im podarilo vrátiť medzi tých, ktorých zatiaľ neodviedli.

Nakoniec sa im útek nepodaril a celá rodina skončila v transporte do Osvienčimu. Po príchode na miesto, kde sa pred pár dňami ešte hromadne vraždilo v plynových komorách, ich rozdelili. Juraj so starším bratom sa dostali do detského bloku, kde boli hrozné podmienky. Deti boli často prvé, ktoré nacisti posielali do plynových komôr.

Hrôzy koncentračného tábora a zázračné prežitie

V januári 1945 nacisti začali vyprázdňovať Osvienčim a tisíce väzňov poslali na pochod smrti. „To bolo, ako keby ste prešli cez dvere do pekla,“ spomínal Juraj. Po troch dňoch pochodu ho naložili do vlaku smerujúceho do koncentračného tábora Buchenwald.

V Buchenwalde ho oddelili od brata a dostal nové väzenské číslo 14021. Mal však šťastie – členovia podzemného odboja pomáhali zachrániť deti. Juraja premiestnili do lepšieho baraku, no neskôr ochorel. Vtedy sa ocitol na nečakanom mieste – v táborovom nevestinci, kde sa ho ujali dve ženy. „Videli malé decko a postarali sa o mňa. Dali mi jesť a postarali sa o mňa, ako keby som bol ich syn.“

Keď 11. apríla 1945 do tábora dorazili osloboditelia, Juraj prežil. Po vojne sa vrátil do Piešťan, kde sa mu podarilo nájsť matku. Čoskoro zistili, že prežil aj jeho brat, ktorý bol v nemocnici v Prahe. Najväčší zázrak nastal, keď sa dozvedeli, že prežil aj ich otec.

„Tak, ako sa nedá opísať, čo je strach, hlad alebo zima, nedajú sa slovami vyjadriť pocity, keď sa dieťa opäť stretne s rodičmi,“ povedal Juraj, ktorý sa neskôr presťahoval do Izraela. Roky o tom, čo prežil, mlčal. Po 60 rokoch sa však rozhodol prehovoriť, aby sa podobná tragédia už nikdy nezopakovala.

Komentáre