Po pár mesiacoch som si na omyl mojej spolužiačky ani nespomenula. S manželom sme si dobre rozumeli, vedela som sa s ním porozprávať i na témy, o ktorých iní chlapi nemali záujem, a to mi vyhovovalo. Vážila som si na ňom, že sa zaujíma o úplne všetko v mojom živote – od práce až po to, v ktorom obchode kupujem obľúbenú maskaru. Mali sme harmonické manželstvo, nikdy sme sa nehádali a aj keď u nás chýbala vášeň, vravela som si, že tak je to v poriadku, že partner má byť predovšetkým dobrým priateľom.
V čom sa nám však nedarilo, bolo mať spolu dieťa… Snažili sme sa dlhé roky a nedarilo sa, až sme sa rozhodli vyhľadať pomoc. Šli sme do špecializovaného centra, kde sa ukázalo, že ja som so svojim zdravím celkom v poriadku. Môj vtedajší manžel však mal mimoriadne nízku hladinu testosterónu. Lekári to s ním chceli riešiť no on odmietal. Nerozumela som prečo.
Až prišiel ten deň, kedy som prišla z práce skôr. Myslela som, že on ešte pracuje, no jeho auto bolo v garáži. Chcela som ho prekvapiť a nakukla som do spálne. Zostala som v šoku z toho, čo som tam objavila. Na celkom koberci boli rozhádzané moje pančuchy. Nechápala som, čo sa deje a ako prvé mi napadlo, že niečo musel hľadať v mojej skrini. Pokračovala som do šatníka tichým krokom. čo som zbadala ma šokovalo na smrť.
Môj manžel bol v mojom šatníku, mal na sebe tmavé pančuchy, moju sukňu a prezeral si moje blúzky. Prišlo mi fyzicky na vracanie a nevedela som ako reagovať. Okamžite ma započul a otočil sa. To ma dostalo ešte viac, pretože jeho tvár bola nalíčená. Mal na perách rúž, na očiach tiene a maskaru. Takmer som odpadla. On bol v rovnakom šoku ako ja, zrazu nevedel vydať z úst ani jedno súvislé slovo.
