Študoval vo Viedni, kde ho učil profesor Wolfgang Graninger. Keď sa však oženil, Graninger mu povedal: „Krčméry, nikdy nebudeš profesor. Oženil si sa a to je koniec kariéry. Medicína mala byť tvoja jediná milenka.“
Počas komunistického režimu prišiel o prácu. Veci mu vyhodili na chodbu a hrozilo mu väzenie za príživníctvo. Zachránila ho rodičovská dovolenka – deväť mesiacov sa staral o syna Michala.
Po páde režimu sa mohol naplno venovať misijnej činnosti. Od roku 2003 pomáhal v Kambodži, kde založil detský domov House of Family pre deti s HIV. Na Haiti mu uniesli syna, v Sudáne zažil bombardovanie nemocnice, pašoval lieky z Thajska do Kambodže a päťkrát prekonal maláriu. „Druhá, tretia a štvrtá boli ako chrípka, ale pri poslednej som myslel, že zomriem. Odumrela mi polka mozgu,“ priznal.
Najviac ho však zasiahlo utrpenie, ktoré videl. „Keď som sa vrátil zo Sudánu, žena mi povedala, že v noci plačem. Nevedel som o tom.“
Rodina ako prístav istoty
Manželka Terézia mu bola oporou celé desaťročia. „Obdivujem ju, že vydržala, aj keď sa o mňa bála.“ Vedela, že jeho misie sú nebezpečné, ale nikdy mu nepovedala „nie“. „Vidím na nej, keď sa bojí, aj keď to nepovie nahlas.“
Svet opustil 20. decembra 2022. Zanechal však odkaz odvahy, viery a lásky k ľuďom. Pomohol tam, kde iní nešli. A hoci zachraňoval životy cudzích, vždy sa vracal k rodine – k svojmu najväčšiemu pokladu.
