Česká hematologická spoločnosť sa rovnako stavia proti uskladňovaniu pupočníkovej krvi na osobné účely, na čo upozornila aj Marcinková. Slovenské ministerstvo zdravotníctva už v roku 2008 vydalo stanovisko etickej komisie, v ktorom zdôraznilo potrebu zmeny informovanosti o darovaní a skladovaní pupočníkovej krvi. Zároveň upozornilo na nedostatky v slovenskej legislatíve. Podľa ministerstva chýba dostatočná kontrola a usmernenie v oblasti biobánk, pričom súčasná legislatíva nie je v súlade s európskou smernicou (2004/23/ES).
Marcinková kritizovala, že na Slovensku funguje súkromná darcovská banka pupočníkovej krvi prepojená so švajčiarskym Lucernom. Krv odobratá na Slovensku sa odváža do tejto súkromnej spoločnosti, ktorá financuje kliniky ponúkajúce drahé experimentálne terapie. „Najviac ma znepokojilo, že za experimentálnu liečbu si účtujú viac ako 44-tisíc eur,“ dodala Marcinková.
Poslankyňa žiada ministerstvo zdravotníctva o preskúmanie situácie a podporu vytvorenia verejnej banky pupočníkovej krvi na Slovensku. Ministerstvo potvrdilo, že podnet eviduje a bude ho riešiť. Zároveň má podľa Marcinkovej k dispozícii detailné informácie o celom prípade.
Pupočníková krv patrí medzi významné zdroje kmeňových buniek, ktoré majú potenciál v medicíne. Jej využitie je však v súčasnosti obmedzené na špecifické prípady, pričom väčšina rodín ju v praxi nevyužije. Podobné problémy s informovanosťou rodičov a fungovaním biobánk zaznamenali aj iné krajiny. Vo viacerých štátoch fungujú verejné banky pupočníkovej krvi, ktoré podporujú darcovstvo na všeobecné účely, nie na komerčné skladovanie.
Zavedenie verejnej banky na Slovensku by mohlo znížiť náklady spojené s uskladnením a podporiť širšie využitie pupočníkovej krvi pre potreby zdravotníctva. Zároveň by sa zvýšila transparentnosť celého procesu a eliminovali by sa pochybné praktiky.
